Slovensko zaevidovalo ťažko predstaviteľný rozvrat ekonomiky v období od r.1948, kedy sme hlavne zásluhou českej ekonomiky ako súčasť Československa boli v ekonomickom hodnotení na čelných pozíciách v rámci Európy. Stačilo ale vďaka ruskému nátlaku pretlačiť komunistov do vedenia krajiny a počas jednej generácie dokázala komunistická strana pod vedením ruských komunistov urobiť z bývalého hospodársky vyspelého Československa Československú socialistickú republiku s obrovským investičným deficitom a životnou úrovňou, ktorá bola v rámci Európy až raritnou. Nasmerovali nás presne ruským smerom, to znamenalo napríklad rozšírený alkoholizmus (ktorý pretrváva dodnes), cez chronický nedostatok základných životných potrieb a ľudské práva na úrovni dnešného väzenia s miernou ochranou. To znamená, že väzenie malo rozmery celej krajiny, za hranice ktorej ste mohli len s priepustkou, do západných krajín len preverení, lojálni občania. A tých bol len zlomok z celkového obyateľstva.
Celé toto vybudovala komunistická strana, ktorá nerozumiem prečo nie je dodnes označená za zločineckú organizáciu, akou bola napríklad v Nemecku Národnosocialistická nemecká robotnícka strana. Veď program mali takmer totožný. A je hrozné, že do dnešných dní bývalí členovia tejto zločineckej komunistickej strany sú na popredných funkciách v krajine. Aj pri posledných prezidentských voľbách jeden z jej bývalých členov sa dostal dokonca až do finále.
Je príznačné, že táto strana, ktorá medzičasom splynula, respektíve sa jej členovia stali členmi strany SMER umožnila rozmach rozkrádačov verejných zdrojov v takmer nepredstaviteľnom rozsahu. Celá krajina sleduje rozmotávanie zločinného klbka utkaného Kočnerom a jeho pomocníkmi. Pritom takmer všetci jeho pomáhači boli a sú nominantami strany SMER lebo získať vrcholné funkcie v prokuratúre, prípadne Ministerstve spravodlivosti bez priamej pomoci funkcionárov SMERu by nebolo možné. A tiež všetci veľmi dobre vieme, že personálna politika SMERu bola vždy v priamej gescii jeho predsedu, čiže Róberta Fica.
Dôsledkami tejto jeho činnosti budú v krajine ľudia trpieť opäť dlhé roky. Krajina sa dodnes nevymotala z komunistického marazmu do roku 1989 a prepadla teraz pre zmenu do SMERáckeho marazmu. A vďaka krátkozrakosti veľkej časti slovenských voličov osoby a obsadenie sa nemenia, menia len názvy, pod ktorými vystupujú.
Jedným z najväčších prakticky zlodejským počinom SMERu je aj takzvaný Národný futbalový štadion, pričom SMERákom sa podarilo dosadiť do rovnice na jednej strany Slovan a to sa rovná národ. Minimálne Slovan vo vlastníctve Kmotríka. Čize celý národ sa musí poskladať na Slovan. V poslednej dobe sa dozvedáme, ako jeho firmy tunelovali bratislavské vodárne a nemyslím si, že pri stavbe tohto štadióna by to bolo inak.
Samozrejme by to nebolo možné bez množstva poskokov, teda politických nominantov na všetkých úrovniach. Je jasné, že poniektorí si hovoria nezávislí. Odhliadnuc od najhoršieho možného umiestnenia štadióna medzi obytnými domami až po jeho prevádzkovanie. V prípade Slovana a jeho SMERáckeho oligarchu určite neplatia žiadne hygienické predpisy. Hlučnosť štadióna počas zápasov dosahuje takmer nepredstaviteľné rozmery. Nerozumiem, že by v normálne civilizovanej krajine bolo možné pri takej hlukovej kulise prevádzkovať štadión prakticky v centre mesta po 22,00 hodine, ako sa to deje na tomto štadióne. A určite regionálny úrad verejného zdravotníctva s politickým nominantom na čele a údajne nezávislý starosta mestskej časti trpia pravdepodobne sluchovým postihnutím lebo oni na rozdiel od tisícov obyvateľov to nepočujú.
Kočner svojimi zločinmi čiastočne prebudil slovenskú spoločnosť, i keď na prípade Národného futbalového štadióna v podaní Kmotríkovho Slovana to nie je vidieť. Budeme asi čakať dokedy to bude trvať. Snáď aj na to príde.