Ľudia boli unavení reformami a uťahovaním opaskov, ktoré po rabovaní Mečiarovej skupiny boli reformami z donútenia lebo Slovensko sa za vedenia HZDS dostalo úplne mimo európsky priestor. Samozrejme nie geograficky, tam až nesiahala Mečiarova moc, ale za rozhodujúcej pomoci „babiek demokratiek“ sme sa dostali mimo hlavného prúdu v Európskej únii a NATO a stali sme sa čiernou škrvrnou v centre Európy. Po odznení ošiaľu z Mečiara sa už pomaly prebúdzal k životu jeho učenlivý budúci koaličný partner.
Ľudia pomerne rýchlo zabudli, čo sa v krajine dialo, zosmiešňovanie prezidenta za výraznej pomoci smeráckeho „reklamného mága“, únos prezidentovho syna, vylúčenia poslanca z parlamentu, rabovanie krajiny. Ľudia si neuvedomili, že zmenou vládnej moci sa skôr vzniknuté škody nedajú napraviť. Krajine jednoducho rozkradnuté miliardy mečiarovými zlodejmi chýbali vtedy a chýbajú dodnes. To je už nevratný proces. Fabrika, ktorú Mečiar prakticky daroval svojmu spolustraníkovi v hodnote niekoľkých miliárd korún pri svojom praktickom krachu nemala žiadnu hodnotu. Nebolo ju za čo predať, hlavným motívom bolo minimalizovať škody, ktoré by vyplývali z jej krachu a zatvorenia. A tieto miliardy ostali navždy stratené, nedostupné. A mečiarovci takto kradli na všetkých frontoch, obuvnícky konglomerát skončil ešte horšie ako východoslovenské železiarne.
Pravicová vláda, ktorá nastúpila takmer zázrakom zmenila smerovanie krajiny, dostali sme sa do NATO a EU. Zásadné a nevyhnutné zmeny naštartovali krajinu k budúcej prosperite. Každá takáto zmena so sebou prináša obete, ale je to výkupné za jej budúcu prosperitu.
Ale zrazu vyskočil s bilboardami s „holými zadkami“ SMER. Ten SMER, ktorý sa zlúčil s premenovanou komunistickou stranou SDĽ, zabral jej majetok a tisícky bezprízorných bývalých komunistov. Títo sa zmluvne dohodli so SMERom na zabezpečení množstva poslancov v národnej rade a podiele ministrov a štátnych tajomníkov vo vláde. Preto tam dodnes existujú takí nenahraditeľní ministri, ako napríklad taký Richter. Róbertovi Ficovi sa podarilo zlúčiť do jedného celku bývalých komunistov, mečiarových oligarchov a množstvo ďalších hladných vlkov zo samotnej strany SMER. Jediným hlavným motívom bolo získanie moci s cieľom rozobrať tie zvyšky krajiny, ale hlavné sústo ležalo inde. V Bruseli boli peniaze, na ktoré sa už chystali. Nestačilo rozobrať zvyšky krajiny, ale v spojení so známym zlodejským zoskupením s názvom HZDS vytvoril SMER koalíciu. Ako tretí do partie sa pridal aj jeden z najznámejších slovenských alkoholikov v politike. SNS sa tiež pridala k deleniu koláča. Zatiaľ je to jediná strana, ktorej minister stojí pred súdom za rozkrádanie v kauze emisných kvôt.
Erózia Slovenska pokračovala obsadzovaním pozície smeráckymi nominantami. Žiaľ za tichého súhlasu spoločnosti sa vytvoril systém v ktorom SMER obsadil všetky pozície v krajine. Politickými nomináciami na ministerstve vnútra, spravodlivosti, financií, za generálneho prokurátora sa Róbert Fico dosadil spolužiaka, ústavný súd obsadil svojimi nominantami a samozrejme na všetky možné pozície v štátnej správe, štátnych podnikoch, televízii, prosto všade. Vytvoril systém, v ktorom zlodeja nemá kto vyšetrovať, lebo pre policajta, vyšetrovateľa, prokurátora a aj sudcu je to „náš človek“, čiže úplná beztrestnosť. Jediná chybička sa vlúdila, že neobsadili miesto prezidenta, aby si v prípade problému mohli udeľovať milosť. Ale ako vidíme dnes, tak skopíroval ruský model, kde vodca SMERu nemá problém ísť orodovať za oligarchov hokejový klub a nikdy sa nedozvieme protihodnotu za tento propagandistický cirkus. Inak tento smerácky systém fungoval na prvý pohľad bezchybne. Ale tak, ako každý takýto režim, stačí málo a rozsype sa ako domček z karát. Tým málom určite nie je smrť dvoch mladých ľudí, ale ukázalo to veľkú bublinu vytvorenú okolo SMERu. Komunista sa panicky bojí plných námestí a tie sú jediným liekom, ako začať liečiť krajinu. Predseda SMERu je už politická mŕtvola, neviem si ho predstaviť, ako by v budúcnosti mohol prísť do Bruselu a pozrieť sa ostatným do očí po tých odhaleniach, ktoré vyplávavajú postupne na povrch. Ale i tu platí s istotou to prirovnanie k zdochýňajúcemu koňovi.
Vyšetrovanie únosu prezidentovho syna, ale aj súdny proces so zlodejmi zo SNS v pozícii ministrov ukazuje, že nikto si nemôže byť istý beztrestnosťou. A som presvedčený, že toto je hlavným motorom Róberta Fica. On, i jeho zoskupenie začínajú mať panický strach. Vďaka jeho stykom (akýmkoľvek) s jeho asistentkou, inak aj bývalou milenkou obvineného mafiána vytvorilo obraz úradu vlády v područí mafie. A možno to nie je len obraz. Skutočný stav ukáže až vzdialenejšia budúcnosť. Dnešní vyšetrovatelia sú ešte príliš uviazaní ma SMERácke zoskupenie, aby mohli objektívne posudzovať, prípadne vyšetrovať. Najmä keď vodca na druhý deň po zločine vystupuje ako najviac informovaný vyšetrovať a predvádza sa pred novinármi s miliónom euro demonštratívne vystaveným na stole. Takto jednali poslední vagabundi mečiarovej éry. Takže až sem nás dostali voliči a funkcionári SMERu na čele s Róbertom Ficom. Dnešnou jedinou nádejom na mládež na uliciach. Bude to dlhý a náročný boj, svetielko na konci tunela tam určite existuje, treba ho len udržať pri živote a pomôcť mu rozhorieť sa.
